1. V súčasnej dobe je snaha zo strany rodičov (niekedy aj trénerov) o rýchly výkonnostný rast dieťaťa (predčasná špecializácia). Na mladých hráčov sa vytvára tlak v podobe výsledkov a dosiahnutého výkonu. Kolektívne ciele (výsledok zápasu) je nadradený individuálnemu zdokonaľovaniu jednotlivcov. U hráčov sa utlmuje ich individualita, silné stránky, „hráčstvo“ a výkonnostný potenciál pre hokejový rast v neskoršom veku. Hráči sú síce silní, rýchli a vytrvalí, ale nevedia hrať hokej.
2. Sú zaznamenané prípady, kedy rodičia dajú dieťa na hokej, ako akúsi investíciu do budúcnosti („budeš hrať v NHL a zarábať veľa peňazí“). Túto motiváciu deťom netreba brať, ale pravdepodobnosť, že sa to podarí, je veľmi nízka. Rodičia by to mali mať na pamäti a v tomto duchu k športovej príprave aj pristupovať. Jednou z výhod športovania je, že pripraví človeka na život aj v „nešportovom“ prostredí (napr. príprava do civilného zamestnania – vytrvalosť, pracovitosť, vedieť víťaziť i zvládať prehru, spolupracovať v kolektíve,...)
3. Súčasná doba prináša pre deti nadmerný blahobyt. Deti žijú v „zóne komfortu“ a v neskoršom veku majú problémy v sociálnom prostredí a nevedia sa presadiť v silnejšej konkurencii. Je potrebné, aby sme deti donútili prekročiť hranice „zóny pohodlia“ tým, že na nich budeme zvyšovať nároky (musí sa samé sa obliecť do výstroja, odniesť si tašku, nechať ho/ju pracovať samostatne,...).
Negatívnou oblasťou je aj vplyv sociálnych sietí a komunikačných prostriedkov (smartfóny, tablety, počítače,...). Deti sú ovplyvnené virtuálnym svetom a veľmi citlivé na spôsob komunikácie. Mladí ľudia majú prístup k obrovskému množstvu rôznych informácií, ale nevedia ako s nimi „pracovať“. Rodičia by mali na túto oblasť viac dohliadať / kontrolovať.
Jednou z ďalších negatív súčasnosti je, že organizovaná forma športovania (športový klub) supluje aj to, čo sa deti kedysi učili na „ulici“.
4. Tréneri by mali pripravovať mladých športovcov na herné (zápasové) podmienky a nie iba nacvičovať dril. Je potrebné ich učiť hrať hokej a nebudovať v nich strach z chýb. Zápas je len súčasťou, nie cieľom dlhodobej športovej prípravy. Oveľa významnejšiu úlohu zohráva tréning. Dieťa je potrebné viesť k samostatnosti, koncentrácii, uvedomelosti a aktivite (výkonnosť ovplyvňuje v prvom rade samotný hráč, klub vytvára podmienky). Princíp rastu výkonnosti hráča by mal byť postavený na kvalitnom tréningovom procese a nie na množstve zápasov.
5. V deťoch je potrebné pestovať správne hodnoty a životné postoje (slušnosť, zmysel pre fair-play, úctu a rešpekt k iným,...). Vychovať slušného človeka je viac, ako vychovať úspešného športovca. Túto povinnosť majú ako tréneri, tak aj rodičia.
6. Je potreba zlepšiť komunikáciu na úrovni športový klub – tréneri – rodičia. Odporúča sa nastaviť pravidlá na začiatku sezóny a dodržiavať ich.
